Spinové sklo je látková štruktúra miniatúrnych magnetov, ktoré majú tri podoby správania v závislosti od toho, akú má táto štruktúra teplotu. Ak má teplotu nízku, tak všetky magnety majú rovnakú orientáciu a celá štruktúra sa správa ako jeden veľký magnet. Ak má štruktúra vysokú teplotu, tak každý magnet má rozdielnu orientáciu a systém sa správa chaoticky. Avšak medzi týmito dvoma teplotami existuje tzv. Curierová teplota, pri ktorej sa systém magnetov správa aj chaoticky, aj usporiadane, je v tzv. Kritickom stave – v stave maximálnej disipácie. Vtedy sa stane to, že magnety vytvárajú rôzne geometrické obrazce, ktoré sa neustále menia, štruktúra je dynamická a živá.
Predstavme si, že by sme žili v tomto magnetickom svete a že teplota by bola udržovaná pod Curierovým bodom. Všetky magnety by ukazovali do rovnakého smeru a veľmi vzácne by sa od neho odchyľovali. Všetci naši priatelia by sa chovali rovnako a život by bol jedna dlhá monotónna ničota. História nášho sveta by mala pevné zákony a mier bez konca a nedostatok zmeny v čase: história by bola popravde nudná. Vlastne by nebola vôbec žiadna história, pretože záznam nerušenej rovnakosti nie je história, ale jej absencia.
Teraz miesto toho predpokladajme, že by sa teplota zvýšila nad Curierovú hodnotu. Teraz by sa všetky magnety divoko a náhodne preklápali sem a tam a čo robí v jednom momente jeden magnet, by nemalo vôbec žiadnu koreláciu s tým, čo by robili jeho susedia. V tomto šialenom svete by sme sa nemohli spoliehať na žiadneho priateľa, nebol by ani tieň nejakého spoločenstva, žiadna podoba poriadku a minulosť by bola záznamom náhodných zmien bez akéhokoľvek zmyslu. Opäť nudný svet, pretože jediná vec, ktorú o ňom môžeme povedať, je – že je náhodný a chaotický.
Ako ďaleko zaujímavejšie veci môžu byť, keby bola teplota rovná Curierovej teplote! Náhle by ktorýkoľvek magnet mal značný vplyv na svojich susedov, ale nie tak veľký, že by sa všetci chovali uniformne. Spoločnosť by bola naplnená skupinami všetkých veľkostí, aliancami stále sa presúvajúcim spôsobom, ktorý by nebol úplne náhodný, ani úplne usporiadaný. Príležitostne by sme spozorovali masové hnutia, založené jedným alebo niekoľkými magnetmi , ktoré by neočakávane prešli celým svetom. História by sa zdala na konci, až do tej doby, čo by po nejakej kľudnej perióde nepredvídateľnej dĺžky, iné masové hnutie zmenilo orientáciu. Žiadne hnutie by nebolo presnou kópiou iného predchádzajúceho, ale každá zmena by bola vo svojich detailoch odlišná od všetkého doposiaľ známeho.
Zistili by sme tiež, že naše vlastné aktivity by mohli mať potenciálne veľký dopad na dianie vo svete a že činy iných by mali podobne hlboký, i keď nie úplne nevyhnuteľný vplyv na nás. Pri pohľade späť do histórie by sme našli fascinujúce schémy, ktoré majú štruktúru a náhodnosť, premiešané prekvapujúcim, ale vzrušujúcim spôsobom. Len by sa na chvíľu zdalo, že veci sú usadené a predvídateľné, a tu by iná veľká fluktuácia uviedla svet do zmätku. História by bola extrémne zaujímavá.
To nám dáva kľúč k tomu, prečo je náš vlastný ľudský svet zaujímavý a rozmanitý a prečo je kapitalizmus jediným možným usporiadaním spoločnosti tak, aby táto spoločnosť obstála v evolúcií života ako takého.